Kto chce vstúpiť do sveta starého liberalizmu, nech začne pri menách a knihách. Klasický liberalizmus, to je množstvo myšlienok v mnohých knihách od niekoľkých autorov.
Klasickým liberalizmom sa myslí predovšetkým anglický (britský), francúzsky, americký a nemecký liberalizmus v období rokov 1690–1870 (alebo 1750–1900). Myšlienky liberalizmu sú staršie než pojem liberalizmus, slová liberál a liberálny sa rozšírili až v 19. storočí.
Evolúciu liberálneho myslenia po roku 1600 (a najmä po roku 1700) je vhodné vidieť v súvislosti s kvitnúcim protestantizmom, republikanizmom, kapitalizmom, kníhtlačiarstvom, vedeckým pokrokom, zámorskými cestami, novými vojenskými technikami, zánikom stredovekých mocenských štruktúr a formovaním moderných centralizovaných štátov.
Klasický liberalizmus 18. storočia v najširšom zmysle zastrešuje ekonomický liberalizmus, liberálny (atlantický) republikanizmus, liberálny konštitucionalizmus, aristokratický liberalizmus a raný libertarianizmus.
Počiatočnej ére liberalizmu dominujú štyri hlavné mená — Locke, Montesquieu, Hume a Smith. To, čomu dnes hovoríme v západnom svete klasický liberalizmus, začína v roku 1689, keď John Locke anonymne vydáva svoje slávne Dve pojednania o vláde. Ak by sme chceli ísť pred Johna Locka, treba spomenúť mená ako Machiavelli (1513), Castellio (1554), Grotius (1625), Milton (1644), Hobbes (1651) , Harrington (1656), Pufendorf (1672) a Spinoza (1677). Tieto osobnosti nám kreslili intelektuálnu krajinu, v ktorej sa neskôr rozvíjalo liberálne politické myslenie.
Prvý diel kánonu klasického liberalizmu uzatváram rokom 1776, ktorý je významný z viacerých dôvodov. V marci 1776 vychádza v Londýne Bohatstvo národov od Adama Smitha, 4. júla sa podpisuje Deklarácia nezávislosti Spojených štátov a v auguste vo veku 65 rokov zomiera v Edinburghu starý mládenec David Hume. Jeho smrťou sa symbolicky uzatvára myšlienkové dobrodružstvo prvých osvietenských liberálov a otvára sa doba revolúcií na oboch stranách Atlantiku.
Kánon je zostavený v prvom rade podľa toho, ako vidia panteón klasického liberalizmu samotní klasickí liberáli a libertariáni, napríklad ako to načrtol F. A. Hayek v knihe Constitution of liberty (1960) a hlbšie prepracoval Jacob T. Levy v knihe Rationalism, Pluralism, and Freedom (2015).
Panteón liberalizmu som ďalej porovnával s akademickými zdrojmi, za všetky spomeniem práce J. G. A. Pococka, Quentina Skinnera, Michaela P. Zuckerta, Annelien de Dijn, prednášky Johna Rawlsa a monumentálne diela o osvietenstve od Jonathana Israela.
Kánon z rokov 1689–1776 začína Lockovou kritikou monarchie a končí Smithovou obhajobou čerstvo rozkvitnutej tržnej spoločnosti. Ponoriť sa do týchto diel znamená cestovať v čase. Priateľom liberalizmu prajem ničím nerušené čítanie.
(Matúš)